Senzorická integrácia (SI)
Senzorická integrácia je dôležitou schopnosťou pre proces učenia. Je to proces, pri ktorom náš mozog spracováva, triedi a organizuje všetky zmyslové podnety z vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Ak tento proces funguje a podnety sú spracované správne a primerane, náš organizmus na dané podnety aj správne reaguje (napr.: akceptujeme dotyk druhej osoby, kontakt s rôznymi predmetmi, tolerujeme zvuky, zapájame sa do pohybových činností, dokážeme sa orientovať vo svojom prostredí, atď...). Proces senzorickej integrácie je u väčšiny jednotlivcov efektívny. To znamená, že prijímame a spracovávame informácie a primerane na ne reagujeme. Taktiež učenie je jednoduché a ,,dobré“ správanie je prirodzeným následkom.
Dysfunkcie senzorickej integrácie
U niektorých jednotlivcov sa objavujú tzv. dysfunkcie senzorickej integrácie alebo poruchy senzorického spracovania. To znamená, že mozog nesprávne alebo nedostatočne spracováva a organizuje zmyslové podnety. Prejaví sa to ťažkosťami v rôznych oblastiach ako sú: učenie, motorika, problémy v správaní, zmenená úroveň aktivity, motorická neobratnosť, oneskorenie v reči, problémy v akademickej oblasti, najmä čítanie a písanie, vyhýbanie sa určitým typom podnetov alebo ich vyhľadávanie, atď... Tieto poruchy sú typické pre ľudí s autizmom, objavujú sa aj u detí s poruchami učenia, s ADD alebo ADHD, s detskou mozgovou obrnou alebo pri iných diagnózach. Objavujú sa aj samostatne.
Terapia senzorickej integrácie (SIT)
Je metóda/terapeutický prístup, ktorý vypracovala v 70-tych rokoch americká ergoterapeutka Anna Jean Ayres. Základným východiskom tejto metódy je cielené poskytovanie zmyslových stimulov tak, aby si dieťa mohlo spontánne formovať primerané reakcie na prichádzajúce podnety (adaptívne odpovede). Nové zmyslové skúsenosti v primeranej forme by mali dieťaťu pomôcť organizovať a usporiadať prichádzajúce podnety a teda ich primerane spracovať a primerane na ne reagovať a podporiť tak ďalšie učenie.
Terapia senzorickej integrácie sa väčšinou uskutočňuje v upravenom prostredí, ktoré dieťa stimuluje k pohybu a k aktivite. V tomto prostredí sa nachádzajú rôzne typy hojdačiek, závesných sietí alebo vakov. Okrem toho v ňom možno nájsť rôzne prekážky, naklonené roviny, duté valce, pojazdné dosky, predmety s rôznymi textúrami a iné.
Rovnako existuje rovnováha medzi slobodou dieťaťa a štruktúrou terapie. Všetko prebieha prostredníctvom hry. Pri terapii senzorickej integrácie sa snažíme pôsobiť na všetky zmyslové systémy, najmä však na vestibulárne, proprioceptívne a taktilné vnímanie.
